Ľudia s vysokou mierou dlhodobého stresu, ktorí zároveň prijímajú veľkú časť energie po 21. hodine, hlásia poruchy vyprázdňovania podstatne častejšie než ostatní. Vyplýva to z analýzy dvoch veľkých súborov údajov od viac ako 15-tisíc osôb, ktorú výskumníci predstavili na kongrese Digestive Disease Week 2026.

Čo ukázali dáta z prieskumu NHANES

Prvá časť analýzy pracovala s údajmi 11 149 účastníkov amerického prieskumu NHANES. Stres sa nemeral iba subjektívnym pocitom, ale cez takzvanú alostatickú záťaž – ukazovateľ dlhodobého fyziologického zaťaženia organizmu zostavený z kardiovaskulárnych, metabolických a zápalových parametrov.

Za neskoré jedenie sa považoval príjem viac než štvrtiny celodennej energie po 21. hodine. Zistenia zostali významné aj po zohľadnení veku, pohlavia a socioekonomického ukazovateľa.

  • Vyššie skóre alostatickej záťaže sprevádzala približne o 32 % vyššia pravdepodobnosť zápchy alebo hnačky.
  • V skupine s vysokou stresovou záťažou a neskorým jedením malo tieto ťažkosti 39,3 % ľudí.
  • Pri nízkej záťaži a bez neskorého jedenia išlo o 23,2 %.
  • V druhom súbore mala riziková skupina asi 2,5-násobne vyšší pomer šancí na poruchy vyprázdňovania.

Zmeny v črevnom mikrobióme

Porovnanie s údajmi ďalších 4 157 ľudí z projektu American Gut Project prinieslo aj rozbor vzoriek stolice. Ten odhalil mierne, no štatisticky významné zníženie rozmanitosti črevných baktérií. Nižšia diverzita sama osebe však neznamená ochorenie ani nepreukazuje poškodenie čriev.

Pozorovania zapadajú do skúmania osi mozog–črevo–mikrobióm. Stres dokáže ovplyvniť pohyblivosť tráviaceho traktu, hormonálne aj nervové signály a zloženie črevných mikroorganizmov. Samostatnou oblasťou je chrononutrícia, ktorá sleduje väzbu medzi načasovaním jedla a denným rytmom organizmu; vedecké prehľady naznačujú, že aj mikrobióm vykazuje počas dňa rytmické zmeny.

Ide o observačný výskum, preto nedokáže potvrdiť príčinu a následok a nevytvára pravidlo, že po deviatej večer sa jesť nesmie. Autori hovoria skôr o podnete pre ďalšie skúmanie. V praxi môže dávať zmysel udržiavať pravidelný režim jedál a v stresových obdobiach nepresúvať veľkú časť denného príjmu do neskorého večera – nie pre obavu z jedného neskorého jedla, ale ako súčasť celkového režimu.