Dôchodkové prognózy vyvolali otázky: Sociálna poisťovňa vysvetľuje 13 najčastejších omylov

Sociálna poisťovňa rozposlala dôchodkové prognózy takmer 3,4 milióna klientov starších ako 18 rokov. Dokumenty ukazujú orientačný výhľad budúcej penzie, no u mnohých poistencov vyvolali neistotu. Poisťovňa preto zverejnila vysvetlenia k najčastejším mýtom, ktoré sa okolo prognóz objavili.

Sociálna poisťovňa informovala, že do konca mája pripravila a doručila dôchodkové prognózy takmer 3,4 milióna ľudí vo veku nad 18 rokov, ktorí boli pred 1. januárom 2026 aspoň jeden deň dôchodkovo poistení. Prognózy boli posielané viacerými spôsobmi – doporučene poštou, e-mailom na adresu oznámenú dôchodkovou správcovskou spoločnosťou alebo samotným klientom, prípadne do elektronickej schránky. Klienti ich nájdu aj online v Elektronickom účte poistenca.

Nová služba má poistencov vopred upozorniť na údaje, ktoré Sociálna poisťovňa eviduje, a zároveň im ukázať orientačnú výšku budúceho starobného dôchodku. Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne Michal Tariška označil projekt za najväčší klientsky projekt v histórii inštitúcie. Podľa neho má ísť o praktickú pomôcku pri príprave na dôchodok aj o investíciu do lepšej informovanosti občanov a rýchlejšieho rozhodovania o penziách v budúcnosti.

Z priebežného vyhodnotenia Sociálnej poisťovne vyplynulo, že priemerná prognózovaná suma starobného dôchodku z prvého piliera dosiahla 1 025 eur. Z druhého piliera išlo v základnom scenári o 273 eur. Poisťovňa zdôraznila, že ide o hodnoty očistené o infláciu. Prognózu dostalo viac mužov ako žien – mužov bolo viac ako 1 850 000, žien takmer 1 540 000.

K 1. júnu evidovala Sociálna poisťovňa aj približne 135-tisíc zásielok s dôchodkovou prognózou, ktoré sa vrátili alebo neboli prevzaté. Ak klient prognózu nezaregistroval a je sporiteľom v druhom dôchodkovom pilieri, poisťovňa odporúča skontrolovať e-mailovú schránku, keďže sporiteľom posielala dokumenty aj na adresy nahlásené dôchodkovou správcovskou spoločnosťou.

Po spustení prognóz sa najmä na sociálnych sieťach začali šíriť otázky a nepresnosti. Sociálna poisťovňa preto vysvetľuje 13 najčastejších mýtov.

Chýbajúce obdobia neznamenajú stratu dôchodku

Najväčším omylom je podľa Sociálnej poisťovne predstava, že ak v prognóze chýba časť odpracovaných rokov, poistenec automaticky príde o dôchodok alebo bude mať nízku penziu. Prognóza nie je rozhodnutím o priznaní dôchodku, ale informačným dokumentom pripraveným z údajov, ktoré má poisťovňa v danom čase k dispozícii.

Ak sa v dokumente niektoré obdobie zamestnania nezobrazilo, neznamená to, že naň Sociálna poisťovňa pri rozhodovaní o dôchodku neprihliadne. Práve naopak, prognóza má pomôcť chýbajúce obdobia odhaliť vopred, aby ich bolo možné preveriť a doplniť ešte pred podaním žiadosti o dôchodok.

Rozdiely medzi prognózou a Elektronickým účtom poistenca nemusia znamenať stratu údajov. Najčastejšou príčinou sú chýbajúce evidenčné listy dôchodkového poistenia od bývalých zamestnávateľov. Pri spracovaní prognóz boli zohľadnené obdobia dôchodkového poistenia získané do 31. decembra 2025, ktoré boli v evidencii spracované do 15. februára 2026. Ak zamestnávateľ doručil evidenčný list neskôr, v prognóze sa už nestihol prejaviť.

Elektronický účet poistenca a aplikácia Sociálna poisťovňa sú však priebežne aktualizované. Údaje, ktoré sa do nich doplnia, sa majú objaviť v ďalšej dôchodkovej prognóze a budú dostupné aj pri samotnom odchode do dôchodku.

Od začiatku roka 2026 platí legislatívna zmena, ktorá evidenčné listy ruší. Zamestnávatelia majú v priebehu roka 2026 povinnosť postupne doručiť Sociálnej poisťovni údaje za obdobia do konca roka 2025, a to aj v prípadoch, keď si túto povinnosť doteraz nesplnili.

Problém môže vzniknúť aj pri zmene zamestnávateľa či SZČO

Niektorí poistenci môžu mať pocit, že pracovali celý život u jedného zamestnávateľa, no v prognóze im napriek tomu chýbajú roky. Sociálna poisťovňa vysvetľuje, že za tým môžu byť organizačné zmeny, napríklad zlúčenie alebo rozdelenie zamestnávateľov. Hoci zamestnanec subjekt vnímal ako rovnaký, právne mohlo ísť o zmenu zamestnávateľa a v týchto situáciách platili osobitné evidenčné pravidlá.

Novela zákona o sociálnom poistení ukladá všetkým zamestnávateľom povinnosť zaslať v roku 2026 evidenčné listy dôchodkového poistenia aj za neukončené pracovné vzťahy. Ak tak už zamestnávateľ urobil, klient by mal v Elektronickom účte poistenca v časti Príprava na dôchodok vidieť celé obdobie dôchodkového poistenia vrátane toho, ktoré v prognóze chýbalo.

Pri samostatne zárobkovo činných osobách môže chýbajúce obdobie súvisieť s nezaplateným poistným. Ak SZČO ukončila činnosť, ale za toto obdobie nezaplatila dôchodkové poistenie, obdobie sa v prognóze nemuselo objaviť. Po doplatení poistného pobočka Sociálnej poisťovne vyhotoví evidenčný list a obdobie sa zobrazí v Elektronickom účte poistenca aj v ďalšej prognóze.

Sumy sú orientačné a počítajú s infláciou

Ďalší častý mýtus sa týka toho, že prognózy vraj nerátajú s infláciou. Sociálna poisťovňa uvádza, že výpočty s infláciou počítajú a sumy sú vyjadrené v reálnych cenách. To znamená, že odhadovaná suma ukazuje dnešnú kúpnu silu peňazí.

Ak prognóza uvádza napríklad 800 eur, neznamená to, že klient o 20 rokov dostane presne 800 eur v nominálnej hodnote. Znamená to, že budúci dôchodok má mať hodnotu porovnateľnú s dnešnými 800 eurami.

Suma v prognóze zároveň nie je konečná. Sociálna poisťovňa pripravuje odhad v troch scenároch: základnom, optimistickom a pesimistickom. Základný scenár vychádza zo súčasných realistických predpokladov vývoja slovenskej ekonomiky, optimistický počíta s rýchlejším rastom a pesimistický s pomalším rastom hospodárstva.

Skutočná výška dôchodku sa bude spresňovať podľa ďalšej kariéry poistenca, vymeriavacích základov za posledné roky a ďalších období poistenia do dovŕšenia dôchodkového veku. Presná suma aj dôchodkový vek budú definitívne určené až v dôchodkovom konaní.

„Nie je k dispozícii“ nie je zamietnutie dôchodku

Ak sa v prognóze namiesto sumy objaví údaj „nie je k dispozícii“, neznamená to, že Sociálna poisťovňa odmieta priznať dôchodok. Podľa poisťovne ide o situáciu, keď nie sú splnené technické podmienky na matematické modelovanie prognózy.

Výpočet sa nezobrazí najmä vtedy, ak poistenec nezískal a už ani nemôže do dôchodkového veku získať potrebných 15 rokov dôchodkového poistenia. Môže ísť aj o človeka, ktorý síce 15 rokov získať môže, ale v posledných dvoch kalendárnych rokoch nemal žiadny vymeriavací základ, napríklad pre dlhodobú nezamestnanosť alebo prácu v zahraničí. Model totiž potrebuje aktívne údaje z posledných dvoch rokov.

Osobitne sa to môže týkať aj poistencov mladších ako 25 rokov, ktorých osobný mzdový bod bol za posledné dva roky veľmi nízky, teda menej ako 0,3333. Systém v takýchto prípadoch výpočet nezobrazí, aby nebol skreslený a demotivujúci.

Deti, štúdium, nezamestnanosť aj práca v zahraničí majú svoje pravidlá

Pri deťoch Sociálna poisťovňa upozorňuje, že ak sa v prognóze nezohľadnili na účely dôchodkového veku, neznamená to automaticky neskorší odchod do dôchodku. V prognóze sa podľa zákona zohľadňujú iba ženám vo veku 50 rokov a viac, spravidla podľa počtu detí evidovaných v registri fyzických osôb. Ak údaje chýbajú alebo sú neúplné, poisťovňa ich individuálne preverí a zohľadní v ďalšej prognóze. Pri samotnom rozhodovaní o dôchodku posudzuje aj údaje o vychovaných deťoch z registrov alebo z dokladov predložených klientom.

Pri starostlivosti o deti pred rokom 2004 platia rozdielne pravidlá. Pred rokom 2001 sa starostlivosť započítava do troch rokov veku dieťaťa. V období rokov 2001 až 2003 sa započítava do šiestich rokov veku dieťaťa. Toto obdobie sa zohľadní na základe čestného vyhlásenia o starostlivosti o dieťa, pričom zamestnanci Sociálnej poisťovne majú klientom poskytnúť potrebnú súčinnosť.

Pri nezamestnanosti závisí od obdobia, v ktorom bol poistenec bez práce. Ako obdobie dôchodkového poistenia sa hodnotí obdobie pred rokom 2001, keď bol poistenec vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie, a obdobie rokov 2001 až 2003, keď poberal podporu v nezamestnanosti. Ak poistenec takéto obdobie získal, ale nemá doklad, Sociálna poisťovňa si vyžiada potvrdenie od príslušného úradu. Nezamestnanosť po roku 2003 sa do obdobia dôchodkového poistenia nezapočítava, no mesiace evidencie uchádzača o zamestnanie po roku 2003 je možné spätne doplatiť.

Štúdium sa od roku 2004 pri dôchodku nezohľadňuje, preto ho mladšie ročníky nemusia dokladovať. Štúdium na strednej alebo vysokej škole pred rokom 2004 sa započítava spravidla až po skončení povinnej školskej dochádzky, teda od 1. septembra školského roka nasledujúceho po roku jej ukončenia. Na preukázanie treba predložiť napríklad výučný list, maturitné vysvedčenie, diplom alebo potvrdenie školy o trvaní štúdia. Pri základnej vojenskej službe sa v minulosti nepočítalo s elektronickou výmenou dát medzi inštitúciami, preto sa doklady predkladajú manuálne.

Obdobia poistenia v zahraničí sa v dôchodkovej prognóze nezohľadňujú. Sociálna poisťovňa však uvádza, že poistenec o tieto obdobia nepríde, pretože sa spravidla započítavajú až počas konania o priznaní dôchodku.

Doklady netreba vždy priniesť okamžite

Sociálna poisťovňa zdôrazňuje, že pri rozhodovaní o dôchodku musí posúdiť všetky obdobia aj chýbajúce podklady. Ak ich klient nepredloží pri spisovaní žiadosti, poisťovňa ich bude zisťovať v konaní, čo však môže výrazne predĺžiť rozhodovanie.

Najmä pri klientoch mladších ako 50 rokov nie je potrebné priniesť doklady hneď po doručení prognózy. Ďalšiu dôchodkovú prognózu majú dostať o päť rokov, prípadne v roku, keď dovŕšia 50 rokov. Chýbajúce doklady tak môžu predložiť kedykoľvek v tomto päťročnom období. Po doplnení by sa mali priebežne zobraziť v Elektronickom účte poistenca a následne aj v najbližšej dôchodkovej prognóze.