Bartek pripúšťa prorastové stimuly aj pri vyššom deficite, Hlas-SD garantuje 13. dôchodok
Prorastové opatrenia na podporu ekonomiky by podľa poslanca Národnej rady SR Michala Barteka (Hlas-SD) mohli byť prijaté aj za cenu vyššieho deficitu verejných financií. V diskusnej relácii STVR O 5 minút 12 zároveň zdôraznil, že Hlas-SD bude trvať na zachovaní 13. dôchodku.
Bartek sa k vládou schváleným opatreniam na stabilizáciu ekonomiky vyjadril v nedeľnej diskusii, v ktorej sa stretol s koaličným poslancom Jánom Mažgútom (Smer-SD) a opozičnými poslancami Zuzanou Mesterovou (PS) a Mariánom Viskupičom (SaS).
Poslanec Hlasu-SD uviedol, že si vie predstaviť aj úvahy o vyššom deficite verejných financií, ak by bolo jasne určené, že tieto peniaze pôjdu na podporu ekonomiky a prorastové stimuly pre podnikateľské prostredie. Podľa neho vláda rozumie aktuálnej situácii, no zároveň nechce posudzovať ľudí len cez tabuľky, ako to podľa jeho slov robia SaS alebo Progresívne Slovensko.
Bartek zároveň zdôraznil potrebu chrániť sociálny štandard obyvateľov. Odmietol návrhy zamestnávateľov, ktoré by podľa neho napríklad skracovali obednú prestávku o 15 minút. Dodal, že Hlas-SD bude jasnou garanciou zachovania 13. dôchodku.
Mažgút v diskusii vyjadril presvedčenie, že rast slovenskej ekonomiky bude v budúcom roku vyšší ako 1 %. Zároveň varoval pred nástupom pravicovej vlády, ktorá by podľa neho mohla zasahovať do životného a sociálneho štandardu ľudí dosiahnutého počas vlád Smeru-SD. Mesterovej pripomenul, že opatrenia predstavené vládou sú bez vplyvu na verejné financie, a preto od nich podľa neho nemožno očakávať prínos pre štátny rozpočet.
Mesterová naopak kritizovala, že koalícia už svoje opatrenia neoznačuje ako prorastové, ale len ako stabilizačné. Podľa nej ide o veľmi slabý balík, ktorý sa blíži k nule. Pripomenula program Progresívneho Slovenska s názvom Tresk, ktorý podľa nej obsahuje 76 a viac opatrení na podporu rastu slovenskej ekonomiky.
Poslankyňa PS dodala, že o budúcich riešeniach rokujú aj s kolegami zo SaS. Ako príklad uviedla vysporiadanie sa s transakčnou daňou, ktorú podľa nej mala vláda riešiť už skôr. Spomenula tiež dôslednejší výber daní s cieľom dostať sa aspoň na úroveň roku 2023, keďže štát podľa nej v súčasnosti vyberá o 1,2 miliardy eur menej než v roku 2023.
Viskupič označil za výsledok sociálneho štandardu tejto vlády odchod firiem zo Slovenska a nulové investície. Podľa neho sa Slovensko môže stať ekonomickým tigrom len vtedy, ak skončí súčasná vláda a presadia sa pravicové riešenia.
Za kľúčové opatrenia označil zrušenie spotrebnej dane, rovnú daň z príjmu zamestnancov, rovnú daň z príjmu firiem, estónsky model zdanenia s nulovým zdanením reinvestovaného zisku a zjednodušenie DPH. Ideálne by podľa neho mala existovať jedna sadzba DPH, prípadne maximálne dve, bez výnimiek. Viskupič dodal, že práve takéto kroky by Slovensko posunuli dopredu, aby sa raz mohlo označovať za ekonomického tigra, nie za „zdochnutú mačku“.