Švajčiarsko v 20. storočí bojovalo s besnotou pomocou neobvyklej stratégie: do rizikových oblastí z lietadiel zhadzovalo tisíce kuracích hláv s vakcínou. Cieľom bolo imunizovať divé líšky, ktoré patrili medzi hlavné rezervoáre choroby.
Besnota predstavovala vážnu hrozbu pre ľudí aj voľne žijúce zvieratá, pretože vírus sa prenáša najmä uhryznutím infikovaného zvieraťa. Ochorenie sa spája so zmenami správania, podráždenosťou, agresivitou a paralýzou; po vypuknutí klinického stavu je úmrtnosť u človeka 100-percentná.
Kuracie hlavy ako návnada pre líšky
Švajčiarsky federálny veterinárny úrad v 60. a 70. rokoch 20. storočia zvolil postup, ktorý cielil na prirodzené správanie líšok pri hľadaní potravy. Kuracie hlavy sa naplnili očkovacou látkou proti besnote a následne sa letecky distribuovali do najhoršie zasiahnutých a vysoko rizikových lokalít.
- vakcína bola ukrytá v návnade určenej pre líšky,
- letecké zhadzovanie umožnilo pokryť aj odľahlé oblasti,
- metóda nahradila pomalší odchyt a očkovanie jednotlivých zvierat,
- Švajčiarsko bolo v roku 1999 oficiálne vyhlásené za oblasť bez mestskej a lesnej besnoty.
Výsledok programu proti besnote
Po požití návnady mala dávka vakcíny imunizovať zviera proti besnote bez priameho kontaktu s ľuďmi. Tento spôsob masovej vakcinácie voľne žijúcich zvierat znížil riziko prenosu a umožnil zasiahnuť populácie líšok vo veľkom rozsahu.
Švajčiarsky postup sa stal príkladom kontroly zoonotických chorôb v rezervoároch voľne žijúcich živočíchov a ovplyvnil ďalšie programy proti besnote vo svete. Kampaň chránila obyvateľstvo aj biodiverzitu krajiny tým, že obmedzila šírenie smrteľného vírusu medzi divokými zvieratami.
