Markéta Derdáková žije s rakovinou prsníka už 13 rokov, z toho dlhé obdobie s pokročilým, metastatickým ochorením. Užíva dva druhy chemoterapie, no naďalej vedie aktívny pracovný, rodinný aj spoločenský život. Chce upozorniť, že o ženách s pokročilou rakovinou prsníka sa má hovoriť otvorene.
Návrat choroby a metastázy v pečeni a kostiach
Rakovinu prsníka jej prvýkrát diagnostikovali v prvom štádiu a lymfatické uzliny vtedy neboli zasiahnuté. Po troch a pol rokoch sa však ochorenie vrátilo. Metastázy sa rozšírili do pečene a kostí.
Podľa jej skúseností človeka zasiahne správa o rakovine rovnako silno pri prvej diagnóze aj pri návrate choroby. Za veľmi liečivé považuje rozhovory s inými pacientkami, pretože práve ony najlepšie chápu, čím človek prechádza.
Život popri liečbe pokročilej rakoviny
Markéta Derdáková, ktorú blízki volajú Maki, má popri liečbe množstvo úloh. Medzi jej roly patria:
- vedkyňa a odborníčka na kliešte v Slovenskej akadémii vied (SAV),
- inštruktorka nordic walkingu a amatérska herečka,
- farmárka, ktorá po diagnóze pokročilej rakoviny začala budovať biofarmu Kaška,
- aktívna členka občianskeho združenia Amazonky,
- mama, manželka, babka a kamarátka.
Upozorňuje, že ženy s pokročilou rakovinou prsníka žijú medzi nami a na mnohých z nich nie je vidieť, čím si prechádzajú. Okrem liečby zvládajú prácu, rodinu, vzťahy aj bežné každodenné starosti.
Podľa nej by si každá pacientka mala nájsť vlastný spôsob, ako žiť čo najlepšie. Človek s takouto diagnózou nemusí zomrieť zajtra, o rok ani o desať rokov. Žije však s vedomím choroby, na ktorú pravdepodobne raz zomrie. Keďže nikto nevie, čo prinesie ďalší deň, odporúča naplno využívať čas, ktorý ľudia majú.
V rozhovore s Biankou Stuppacherovou Derdáková hovorila aj o tom, ako o rakovine hovoriť s deťmi, ako vzniklo divadelné predstavenie „Bohyne v nás“ a prečo by sa o ženách s pokročilou rakovinou nemalo hovoriť ako o „bojovníčkach“ ani používať slovo „boj“.
