Ketogénna diéta môže podľa prehľadovej štúdie v odbornom časopise Translational Neurodegeneration ovplyvňovať procesy spojené so zdravím mozgu pri neurodegeneratívnych ochoreniach. Autori sa zamerali na to, či nízky príjem sacharidov a tvorba ketolátok môžu pomáhať nervovým bunkám pri poruchách využívania energie.
Ketolátky ako alternatívne palivo pre mozog
Ketogénna diéta je stravovací režim s vysokým podielom tukov a veľmi nízkym príjmom sacharidov. Americký lekár Russell Morse Wilder ju zaviedol už v 20. rokoch minulého storočia pri liečbe detí s epilepsiou, ktorým nezaberali bežné lieky.
Pri bežnom fungovaní telo získava energiu najmä z glukózy, na ktorú je mozog mimoriadne citlivý. Pri viacerých ochoreniach, ako sú Alzheimerova choroba, Parkinsonova choroba, skleróza multiplex, Huntingtonova choroba či amyotrofická laterálna skleróza, môžu mozgové bunky podľa vedcov postupne strácať schopnosť glukózu efektívne využívať.
- Ketogénna diéta znižuje príjem sacharidov a podporuje využívanie tukov.
- Pečeň pri tomto režime vytvára beta hydroxybutyrát, acetoacetát a acetón.
- Tieto ketolátky sa môžu dostať do mozgu a slúžiť nervovým bunkám ako náhradný zdroj energie.
Výsledky sú sľubné, no dôkazy zostávajú obmedzené
Autori štúdie uvádzajú, že ketolátky nemusia pôsobiť iba ako palivo. Doterajšie poznatky naznačujú ich možný vplyv na zápal, oxidačný stres, činnosť mitochondrií a autofágiu, teda proces odstraňovania poškodených častí buniek a nahromadených bielkovín.
Štúdia sa venuje aj črevnému mikrobiómu, ktorý súvisí s imunitou, zápalom a stavom črevnej bariéry. Ketogénna diéta môže podľa doterajších zistení znižovať výskyt niektorých baktérií spájaných so zápalom a podporovať priaznivejšie črevné prostredie, ktoré môže cez komunikáciu čreva a mozgu nepriamo ovplyvniť nervový systém.
Prvé klinické pozorovania pri Alzheimerovej chorobe naznačili zlepšenie pamäti, každodenného fungovania a kvality života. Pri Parkinsonovej chorobe niektorí pacienti hlásili viac energie, menšiu únavu a lepšiu kontrolu pohybu, no autori zdôrazňujú, že veľká časť dôkazov pochádza zo štúdií na zvieratách alebo menších klinických skúšaní.
Ketogénna diéta zatiaľ nie je štandardnou liečbou neurodegeneratívnych ochorení. Keďže výrazne obmedzuje potraviny ako chlieb, ryžu, cestoviny či sladkosti a v úvode môže spôsobiť bolesti hlavy, nevoľnosť, únavu alebo závraty, jej dlhodobú bezpečnosť musia overiť väčšie výskumy.
